Raz zmizne všetko. Ale dnes je dnes. A to čo zostáva v tejto chvíli, je to na čom záleží. Myslela som,že Ty zostaneš navždy ale dnes ťa už ani nehľadám.
Neviem kam si sa stratil. Tak dlho si ma držal až som sa pod tým tlakom stratila ja sama. Pridlho som snívala o nás, až my došlo, že o láske nechcem snívať.
Nechcem aby bola mojím snom láska, chcem aby moja láska bola ako sen. Ale tak krásne sa s tebou snívalo.. chvíľami som zaspávala vedome, chvíľami som upadla do toho sna, akoby bol jedna veľká priekopa na mojej ceste. Nemohla som sa uhnúť lebo inú cestu som nepoznala.
Držal si ma sľubmi. Svoje sľuby si vzápätí sám poprel a ja som sa cítila ako blázon, že som ti verila. Akoby si sa ty sám divil, že som neprišla na to klamstvo. A hneď si mi dal ďalší sľub, no tomuto som už mala veriť. Hah, tá láska bola ako hádanka a ja som už bola unavená z nesprávnych odpovedí. Ale vždy keď som sa vzdala, dal si mi ďalšiu nádej, dúšok lásky aby som sa opila tým šialenstvom.
Potom som už prestala veriť našej budúcnosti a chcela som ťa milovať len chvíle, len tie chvíle ktoré si mi dovolil. Lebo keď si nebol pri mne, cítila som ťa. Tvoj pohľad, tie oči ako mi prebodli dušu, tie pery ako vzali telo, ruky ako ho držali a srdce, ktoré ma nepustilo. Ale keď som zatvorila oči, zo všetkého som najlepšie vedela cítiť tvoju vôňu. Bola všade okolo Teba, všade okolo mojich spomienok na Teba. Ona mi vravela, že Ťa nikdy nestratím. Že budeš pre mňa vždy tak prirodzený ako kyslík, ktorý dýchame. A nikdy ťa nevydýchnem. Zostaneš v mojom vnútri aby som dokázala žiť ďalej, čakať na ďalej, milovať ďalej..
Ale dnes.. to čo zmizlo je tvoja vôňa. Ja prisahám, že som sa snažila ju cítiť. V každej bunke môjho mozgu, v každej rane v mojom srdci, som Ťa hľadala. Ale nebol si tam. Keď som si to uvedomila, zaplavilo ma šťastie, šťastie slobody. Ako keď pustia z väzenia človeka, ktorý tam strávil dlhý čas a zrazu je na slobode. Najskôr si to ani neuvedomí a potom z ničoho nič, príde ten moment slobody. Neľutujem čo sme spáchali, lebo ľútosť nám už aj tak nepomôže. Je to za nami… Si za mnou.
A aj keď asi vždy budem cítiť niečo zvláštne pri srdci, keď ťa náhodou uvidím na ulici alebo začujem tvoje meno, viem že tvoju vôňu už nikdy nezacítim. Zistila som totiž, že spomienky tie síce zostanú navždy ale pocity z nich, tie môj drahý, tie sa raz stratia naveky.